Článok: Dukla 25. júna 1997, 3 strana
Mgr. Božena Jurišová
Hľadám krásu, ktorá je všade okolo nás. Vidím ju zrakom, ale aj srdcom. Štetec a pero v mojich rukách ju ukladajú do kroniky obrazov pre radosť a šťastie iných. Som šťastná, keď môžem pomôcť iným, byť šťastným, duševne pokojným a dobromyseľným. Tvorím láskou, ktorú rozdávam všetkým – snažím sa o to všetkými výtvarnými prostriedkami. Vytváram miniatúrne obrázky, ale aj väčšie rozmerné obrázky. Typickejšie sú mi modernejšie prvky viac než realistické. Rada používam tak temperu, kvaš, olej, ako aj akvarel, kresbu tušom alebo kombinované techniky. Rada by som vytvorila aj ilustráciu knihy, ozve sa mi niekto ?
Rada by som spolupracovala aj s niektorými nadáciami, ako sú napr. „Nadácia rakoviny“, a iné.
Čakám na vás !
Mgr. Božena Jurišová
( Tel.: 0915 / 902 572 )
Slová o výtvarníčke a jej tvorbe.
Východné Slovensko – región našej výtvarníčky Mgr. Boženy Jurišovej, rod. Pankuchovej – hlboko zasiahol do dejín kultúry nielen východného, ale aj celého Slovenska. Východ Slovenska sa môže pýšiť, že sa významnou mierou podieľa na kultúrnom vývoji Slovenska. Spomenieme Levoču – gotický oltár Majstra Pavla z Levoče; Košice – Košický dóm, Urbanova veža; Bardejov – Chrám sv. Egídia; Prešov – Gotický kostol a iné významné skvosty výtvarného umenia či architektúry, maliarstva, sochárstva a umeleckých remesiel. Spomínané ojedinelé artefakty výtvarného umenia neunikli vedeckému bádaniu, ukrývajú v sebe hodnotové skvosty, ktoré hovoria o najstaršom osídlení východného Slovenska.
Vznik vysokoškolského štúdia na východnom Slovensku v r. 1950 má veľký význam pre celé Slovensko. Na Východe vznikom pedagogickej a filozofickej fakulty vznikli dve významné katedry výtvarného umenia. Po integrácii ostala iba katedra výtvarnej výchovy na PdF. Aj táto udalosť významne ovplyvnila kultúrny život Slovenska.
Mgr. Božena Jurišová pochádza z malej, útulnej dedinky Čelovce v okrese Prešov, kde mal umelecký život bohaté dejiny z hľadiska výtvarného umenia. Pani Jurišová vyrástla v prostredí, ktoré svojím spôsobom ovplyvnilo aj jej budúce životné ciele. Matka – známa ľudová výšivkárka, otec – huslista, výrobca huslí, stolár, kolár prispeli k tomu, aby sa zmysel ich života preniesol do hlbín duše mladého dievčaťa. Ľudové umenie u mnohých velikánov výtvarného alebo hudobného umenia malo pevné, hlboké miesto. Tvorivé umelecké prostredie, v ktorom vyrastala, jej umožnilo zoznámiť sa so zobrazujúcimi materiálmi už v mladosti. Významnou mierou ju ovplyvnili aj učitelia výtvarnej výchovy, ako bol pán učiteľ Horváth na OSŠ v Chmeľové, ktorý ako zanietený výtvarník rozpraco val učebné osnovy pre výtvarnú výchovu. Pričinil sa o formovanie jej ume leckého cítenia a myslenia. Výtvarná účasť v krúžku v Giraltovciach v r.1960 pod vedením pána Potáša tiež významne zasiahla do tvorivej rozvíjajúcej sa činnosti. Pán Potáš sa významne podieľal na formovaní výtvarného vnímania a vštepoval jej lásku k umeniu ako takému. Možno práve tento moment zohral významnú úlohu pri rozhodnutí o budúcom povolaní aj usmernení pri rozvíjaní jej výtvarného myslenia a tvorivosti.
Prijatie na PdF UPJŠ v odbore Rj – Vv prispelo k ďalšiemu rozvoju talentu Boženy Jurišovej. Stretla sa s významnými umelcami – odborníkmi akad. maliar mi, ako sú Doc.Markovič, Doc.Hapák, Doc.Šafranko, akad. maliari Muška, Sučka, Gaj, Dic a ďalší, ktorí pôsobili na KW a snažili sa odovzdať menovanej všetko, čo pokladali za užitočné pre rozvoj mladého talentu. Medzi študentami, ako aj učiteľmi bola veľmi obľúbená pre svoje kladné charakterové vlastnosti, ale najmä pre jej výtvarné vlohy – talent, vnímavosť a záujem o výtvarné problémy. Výrazne sa podieľala ako študentka na úprave interiéru fakulty, mesta, kde sa prejavila jej tvorivosť, fantázia, nápaditosť, ale najmä pevná vôľa, ktorá ju sprevádzala pri ďalších úspechoch.
Po ukončení VŠ pôsobí ako učiteľka na základnej škole a žiaci pod jej vedením získavajú mnohé výtvarné ocenenia. Bola motivačným príkladom pre svojich žiakov, ktorí odišli študovať na rôzne umelecké školy obohatení o nové umelecké myslenie, výtvarný cit a lásku k umeniu. Jej nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a pedagogicko-výtvarné myslenie prispeli k zoznámeniu sa s umením a umeleckou výchovu. Je chvályhodné, že p. Jurišová prejavila výtvarnú aktivitu ako učiteľka výtvarnej výchovy. Jej rozhodnutie vystavovať vlastné výtvarné práce na verejnosti by mali podnietiť aj ostatných výtvarníkov – učiteľov k aktívnej vlastnej tvorbe. V tvorbe autorky ide o poctivú a pozitívne tvorivú činnosť, ktorou učiteľ – výtvarník dosahuje istotu svojej profesionálnej orientácie.
Autorka sa na svojej prvej výstave prezentuje s viac ako 50 obrazmi. Čo do počtu vystavovaných diel je to rozsiahla výstava aj pre zrelého umelca – výtvarníka. Pozoruhodné je, že p. Jurišová má diametrálne širokú paletu umeleckých výtvarných techník, ako je kresba perom, maľba, pastel, kombinované techniky, akvarel, tempera, kvas, olej, lavírovaná kresba, čo svedčí o jej širokom odbornom a umeleckom snažení a tvorivosti. Má veľa dispozícií pre umelecko – výtvarné myslenie a tvorivosť.
Na výtvarné umenie sa musíme pozerať ako na dobovú, spoločensky, časovo aktuálnu zložku kultúry, ktorá odráža nadčasovú aktuálnu problematiku, kde nadčasová problematika závisí od talentu a tvorivej zodpovednosti autora. V skutočnom umení nevznikne nič náhodne ani samo od seba, ale je to dlhodobý výtvarný proces. Rozhodujúcim činiteľom tvorivého profilu bol vlastný, hlboký a nepredstieraný vzťah k človeku, prírode a spoločnosti s jej životnými peripetiami. Z vystavovaných prác je možné usúdiť, že sú výsledkom zhromažďovania a uplatňovania vlastných skúsenosti a prehodnocovania celkového výtvarného úsilia.
V tvorbe Boženy Jurišovej je široký diapazón námetov od krajiny, cez zátišie, abstraktné kompozície, figurálne kompozície tvoriace symboliku života. Zobrazené motívy nie sú náhodné, ale majú svoje adekvátne opodstatnenie. Prírodné motívy ako krajina sú výtvarným problémom zaznamenaným do roviny obecne platnej výpovede. Autorka krajinu chápe ako životné prostredie človeka našej doby s hlbokým zmyslom pre harmóniu farieb. Krajinárskemu motívu dáva hlboký význam , ktorý pramení z pochopenia života ako súhrnu radostných situácií, nálad, okamihov. V jej tvorbe vidieť snahu vytvoriť obraz poetický. Výtvarné kompozície či už v krajine alebo v iných žánroch majú všeobecnú zrozumiteľnosť pre všetky vrstvy spoločnosti. Kompozičná uváženosť je viditeľná už vo výbere motívu so zameraním na farebnú harmóniu. Hlboko uvažuje o kolorite, ktorý je vyrovnaný vo valérových vzťahoch, je pevne viazaný priestorovo-tvárnou úlohou farebných plôch. Výraz krajiny sa výrazne dynami zuje a nezriedka nadobúda rys monumentaliky. Závažným výtvarným prvkom je, že autorka od dramatických dejov a tvarov smeruje k vnútornej farebnej dramatike myšlienky. V obrazoch vnútorne zdôvodňuje pretvorenie farebnej plochy, charakteristickou črtou jej obrazov je koloristická intenzita a koloristická umiernenost, rytmické členenie farebných plôch, dynamické plynutie farby, vzrušenie a bravúrne kreslená línia.
Na základe jej tvorby sa domnievame, že výtvarný život neostane strnulý, ale naopak, podnieti rozvinúť bohatý zdedený genetický rodičovský dar. Po zhliadnutí vystavovaných prác, najmä z posledného obdobia p. Jurišovej, môžeme konštatovať a zodpovedne povedať, že dosiahla úroveň profesionálneho umelca.Doc. Pavol Markovič