Traja králi
Dňa 7. januára 1996 od 16.30 hod. v Kultúrnom dome v Železníku sa uskutočnila kultúrna akcia, v tejto sekcii Vám ponúkam obsah tejto akcie.
PRÍHOVOR ŽELEZNIČANA
Šumný dobrý večar, mojo zlate ľudze.
verce mi abo ne, neška dobre budze.
Vy, co sce tu prišli, neobanujece
s nami šumný večar neška prežijece.
Bo na ten začatek povim vam len teľo,
bude tu radojsci, vešelojsci veľo.
Šak mi tote mlade z našeho Železnika
chceme vam ukazac, co še i nas tyka.
Jake u nas buli už od dávna zvyky,
jak to uvádzajú obecne kroniky.
Jak še tu na Lucii strašky preblikali
i jak še cez švjatky koledy špivali.
Bo Železničani šicko mame v kope
po sviatkoch Silvester, Nový rok i Troch králi na dzvere nám klope.
Neška tote zvyky chceme propagovac,
oni budu s nami dalej existovac.
By ste še nebáli, ked staré pomrece
šak dobrých potomkoch z nás tu mac budzece.
Ta tak, dobre ľudze, pozorne sledujce,
dlane na chľapkane neška nesanujce.
Bo neška každému zabavac še patri,
naj še spev ozýva stadzi až po Tatry.
Pavol MIHALČIN
Samotný text scénky Troch kráľov:
Dávno, pred mnohými rokmi ľudia v Izraeli očakávali narodenie zvláštneho dieťaťa – Bohom prisľúbeného Kráľa. A v ďalekých krajinách na východe žili ľudia, ktorí tiež dúfali, že sa narodí nový kráľ.
Mudrci študovali hviezdy a planéty a hľadali na oblohe znaky, ktoré by mohli svedčiť o tom, že sa má stať niečo nezvyčajné.
Raz v noci zažiarila na oblohe veľká, jasná hviezda.
‚Pozrite‘, povedal jeden z učených mužov. ‚Nová hviezda! Nikdy predtým som ju nevidel. Svieti oveľa jasnejšie než všetky ostatné. Som zvedavý, čo to môže znamenať!“
Mudrci pozreli do svojich spisov, aby zistili, či táto jasná hviezda neznamená niečo zvláštne.
„Taká hviezda môže byť znamením toho, že sa narodil veľký kráľ“, riekol jeden z mudrcov. ‚Možno ide o prisľúbeného Kráľa, na ktorého už tak dlho čakáme.“
„Musíme nasledovať hviezdu, aby sme to zistili,“ dodal ďalší.
Mudrci, ktorí boli kráľmi, sa vydali na dlhú cestu.
Na ťavách šli do krajiny, nad ktorou žiarila hviezda.
Niesli so sebou aj drahé dary, ktoré chceli dať novému kráľovi.
Dlhý čas strávili na cestách, až kým napokon prišli unavení a vyčerpaní do Izraela.
‚Musíme ísť do Jeruzalema“, povedal jeden z mudrcov. „Kráľovský palác dozaista bude v hlavnom meste.“
A tak sa pobrali rovno do paláca, aby tam hľadali novonarodeného kráľa.
V paláci sa stretli s kráľom Herodesom. Bol to žiarlivý muž, ktorý dychtil po moci a ktorý vládol nad Izraelom z vôle mocného Rímskeho cisára.
Mudrci povedali kráľovi Herodesovi, prečo prišli. Keď Herodes počul o novom kráľovi, potajme sa veľmi rozčúlil a nahneval. Nechcel, aby mu niekto – nech to bol ktokoľvek – vzal moc.
No navonok neukázal svoj strach a obavy. Predstieral, že aj on sa raduje. Chcel, aby mudrci našli nového kráľa, aby ho potom mohol dať zabiť.
Herodes vedel o dávnom sľube, podľa ktorého sa ten neobyčajný kráľ má narodiť v meste Betleheme.
„Len ho ďalej hľadajte“, povzbudzoval mudrcov. „Choďte do Betlehema. A keď ho nájdete, príďte mi povedať, kde je, aby som mu aj ja mohol priniesť dary.“
A tak sa traja králi pobrali k malému mestečku Betlehem. Celý čas sledovali hviezdu.
„Dávni proroci Izraela predpovedali, že toto je to mesto, kde sa má narodiť nový Kráľ a Spasiteľ“, riekol jeden z kráľov.
„Pozrite, hviezda pred nami stále jasne žiari“, povedal druhý.
Králi naďalej sledovali hviezdu.
Keď prišli do Betlehema, Mária s Jozefom bývali už v malom domčeku. Presťahovali sa doň z jaskyne, v ktorej sa narodil Ježiš a chceli v ňom bývať, kým Mária a dieťa nebudú dosť silní na cestu späť do Nazareta.
V tú noc hľadali miesto, kde by mohlo byť dieťa.
Napokon prišli k domčeku, v ktorom bývali Mária a Jozef.
„Pozrite, hviezda je priamo nad nami,“ povedal jeden z kráľov.
„To bude celkom iste ten dom,“ dodal druhý.
Zaklopali teda jemne na dvere.
Králi vstúpili do malého domčeka. Bol jednoduchý a chudobný – vôbec sa nepodobal na bohatý palác, ako očakávali.
Vošli a uvideli Jozefa a Máriu, ktorá držala na rukách malého Ježiška.
Keď králi zbadali dieťa, kľakli si a klaňali sa mu.
„Konečne sme našli sľúbeného novonarodeného Kráľa,“ vydýchli si.
A odovzdali Ježiškovi svoje bohaté dary: zlato, kadidlo a myrhu.
Potom králi v pokoji opustili malú rodinku a trocha si oddýchli. V tú noc Boh varoval v spánku kráľov, aby sa nevracali k Herodesovi. A tak si nasledujúci deň vybrali králi inú cestu. Vydali sa do ďalekej zeme, kde bývali, a radovali sa, že videli Kráľa.
Text: Carol Watson, 1990 Preložila: Daniela Blažeková
V programe sa predstavili:
GAŠPAR: Ján TOMKO,
MELICHAR: Martin TOMKO,
BALTAZÁR: Marek FOLTÝN,
HERODES: Ondrej HAJDA,
PÁŽATÁ: Tomáš PAVÚK, Lukáš PERŽEĽ,
HVIEZDA: Jaroslav HAJDA.SLOVNÝ DOPROVOD: Katarína TOMKOVÁ