Vešeľe v Želežniku
Svadba z pohľadu „starostu“ Pavla Mihalčina zo Železníka
Začiatok svadby, privítanie
Starosta:
Vážené svadobné zhromaždenie, milá rodinka, milí rodičia.
Vzácna a radostná je táto chvíľa, že Vás môžem stretnúť pri takejto peknej a radostnej príležitosti. Vám milí rodičia prajem, aby ste sa zo svadby svojich detí, ktorú tu teraz v mene Božom chceme začať, po čase iba radosti a potešenia mohli dožiť.
Ale prv ako začneme túto vec, vyprosme si pomoc u Otca nášho nebeského a to v nábožnej piesni a vrúcnej modlitbe.
Modlitba:
Bože Otče, Stvoriteľu neba i zeme, Ty si ustanovil aj svätý stav manželský. Vzhliadni preto svojím okom z výšin neba, pravica Tvoja nech nás chráni po celý dnešný deň, daj každému zdravie, silu a požehnaj túto vec, ktorú tu teraz chceme začať v Tvojom mene.
Otčenáš . . . . .
Teraz Vám prajem príjemnú zábavu.
Pri odchode do domu nevesty – odpytovanie
Starší družba:
Pokoj Vám a milosť Pána nášho!
Takto pozdravil apoštol Pavel všetkých kresťanov prichádzajúcich k nim. Preto dovoľte mi drahí rodičia, starí rodičia, milí svadobní hostia, vážený pán starosta, aby som aj ja v tento slávnostný deň tak pozdravil a niekoľko slov k Vám prehovoril.
Vážený pán starosta, po mojom boku stojí mládenec, ktorý si dnes spomína na meno Hospodina, že smutno je človeku samotnému na svete žiť a rozhodol sa dnes do stavu manželského vstúpiť a tak po všetky dni svojho života v láske a v pokoji prežívať.
Ja ako služobník jeho mal by som ho na tejto ceste sprevádzať, tak ako sprevádzal anjel Rafael mladého Tobiáša. Ale ako ešte mladý, neskúsený mám obavu, žeby sme na tejto ceste nezablúdili, preto by som Vás prosil, pán starosta, žeby ste nás Vy na tú cestu vyprevadili a po nej aj sprevádzali.
Starosta:
Po tomto príhovore by som sa chcel prihovoriť aj ja k Vám, milí rodičia:
Drahý milovaný otec, drahá milovaná matka,
týmto oslovením sa k Vám prihováram v mene Vášho syna, ktorého ste vychovali v potu v tvári od jeho kolísky až po dnešný deň. Chcel by sa Vám za všetko poďakovať niekoľkými slovami, ale v tejto pohnutej chvíli to poviem zaňho ja:
Ďakujem Vám, rodičia, moji drahí milí za to, čo som s Vami ako Vaše dieťa prežil. Veď len Vy viete, koľko treba námahy, trpezlivosti a rodičovskej starostlivosti, kým z malého chlapca vyrastie taký syn ako som ja. Sľubujem Vám, že nechcem zabudnúť na Vašu lásku, opateru a dobrotu, ktorou ste ma zahŕňali každý deň. Dnes, keď sa chystám z tohto rodičovského domu do chrámu Božieho uzavrieť manželstvo, prosím milostivého Pána Boha, aby Vám Vašu lásku a dobrotu odplatil každodenným požehnaním a dobrým zdravím, aby sme spolu mohli spokojne žiť v radosti a šťastí. A tak ako ste doteraz žehnali moje kroky, požehnajte ich aj v tejto chvíli, aby cesta, ktorou teraz vykročím, bola dobrá pre mňa i pre Vás.
Teraz pokľakni a prijmi rodičovské požehnanie.
V dome nevesty
Starší družba:
Pán Boh Vám daj dobrý deň pán vydavca!
Keď dovolíte, aby som k Vám pár slov prehovoril a svoju prosbu predložil.
Som služobník svojho pána, ktorý si spomenul na slová Hospodina a na stav manželský. Mne, jeho služobníkovi bola veľká úloha zverená: vyhľadať dom, v ktorom sa nachádza panna, ktorá sa stane manželkou nášho pána. Vydali sme sa na cestu, hodne sme blúdili, až konečne v tomto dome toľkej radosti a veselosti sme sa stavili s nádejou, že svojho cieľa sme dosiahli.
Preto aj by som Vás prosil, žeby ste aj nás smädných, ustatých do tohto domu s láskou prijali, pokrmom a nápojom poslúžili. Aby sme sa aj my s Vami radovali a veselili.
Vydavca: A odkiaľ pochádzaš mládenče?
Družba: Z ďalekej krajiny, zo zeme Kanarejskej služobnice.
Vydavca: Poznáš tam Tobiáša?
Družba: Som služobník syna jeho, živý a zdravý je.
Vydavca: Potom privítal celý sprievod.
Starosta:
Pán Boh daj dobrý deň pán vydavca!
Ďakujem Vám veľmi pekne za vaše milé slová a pekné privítanie, ktorého sa nám dostalo. Prišli sme sem v pokoji a s dobrým úmyslom urobiť šťastné dve mladé srdcia, ktoré sa majú radi. Prišli sme sem v mene Božom, a preto nech pán Boh požehná nášmu vchádzaniu do tohto domu.
Je mi veľkou radosťou a potešením, že som Vás našiel v takej radosti a veselosti. S Vaším dovolením, či ja tu môžem pár slov prehovoriť, čo by sa ľúbilo najsamprv Pánu Bohu a tak Vám všetkým tu prítomným?
Už v prvej knihe Mojžišovej čítame, že keď Abrahám bol už starý muž, chcel oženiť syna Izáka. Poslal vtedy pre služobníka jeho a povedal mu: pôjdeš do zeme môjho príbuzenstva a dovedieš manželku pre syna môjho.
Tak aj ja som dal sľub rodičom mládenca, ktorý tu stojí po mojom boku, že sa domov nevrátime skôr, kým nenájdeme devu, ktorú si tento mládenec vyvolil za manželku. Po ceste sme sa dozvedeli, že tá krásna panna sa nachádza v tomto dome a Vy ste správca domu. Tak nám povedzte, či sa nachádza vo vašej záhradke tento kvietok, tá mladá panna, po ktorej srdce tohto mládenca túži, lebo ak nie, tak sa obrátime napravo alebo naľavo.
Vydavca:
Od Pána Boha vyšla vec táto, tak jej nechceme odporovať. Preto Vás ešte raz vítam a mládenec nech sa dobre popozerá, či sa tá krásna panna nachádza v tomto dome.
Pred odchodom do kostola
Starší družba:
Milý pán vydavca!
Pred malou chvíľkou ste nás do tohto domu prijali. Hospodin učinil cestu našu šťastnou. Ajhľa teraz pred Vami stoja už mládenec a panna, ktorí sa rozhodli do stavu manželského vstúpiť, a tak po všetky dni svojho života v láske a v pokoji prežívať.
Preto by som Vás žiadal, pán vydavca, aby ste nás vyprevadili tak ako vyprevadil Ráchel dcéru svoju mladému Tobiášovi.
Vyprevaďte nás do chrámu Božieho, pred oltár svätý k Otcovi duchovnému, aby si tam vernosť a lásku až do smrti sľúbili.
Vydavca:
Milosť a pokoj Vám od Boha Otca a nášho Pána Ježiša Krista!
Vážení svadobní hostia, drahí rodičia, starí rodičia, krstní rodičia.
Milí snúbenci, nadišla chvíľa a čas aj pre Vás, keď tu stojíte pred nami, ale hlavne pred svojimi rodičmi a Vám blízkou rodinou, aby sme Vás vyprevadili na Vašu novú cestu, po ktorej ste sa dobrovoľne rozhodli kráčať, a to na cestu manželského života.
Tento moment v živote každého človeka je veľmi vážny a pre Vás i Vašich rodičov i radostný. Či sa nemajú čomu radovať, či nemôžu spolu so žalmistom zvolať: „Tento je deň, ktorý učinil nám Pán Boh, preto radujme a veseľme sa v ňom“.
Ich radosť je opodstatnená aj tým, že Vás po rokoch výchovy a opatrovania môžu dnes v dobrom zdraví vyprevadiť na túto novú vážnu cestu. Vážnosť tejto chvíle pre Vás je v tom, že nikto z nás, ale ani Vy neviete, aká táto cesta bude. Či bude dlhá, či krátka, či dobrá a či zlá a čo všetko Vás na nej čaká.
Milí snúbenci, apoštol Pavol, keď sa lúčil s kresťanmi v Korinte, napísal im tieto slová:
„A teraz bratia, ostáva Vám iba to troje – viera, nádej a láska. To troje, ale z tých troch najväčšia a najdôležitejšia je láska.“
Aj ona Vás sem doviedla a záleží len na Vás, či je to láska pravá a čistá, ktorá Vám pomôže prekonať nástrahy manželského života. Pretože cesta manželská to nie sú iba chvíle radosti. Prídu problémy, prekážky a tie budete musieť vyriešiť a prekonať. To sa Vám podarí na základe tej lásky, ktorú tak vysoko vyzdvihoval aj apoštol Pavol.
K tomu by som Vám pripomenul iba dve slová: prepáč a odpusť. Slová, ktoré dnešní Vám podobní mladí ľudia dokážu ťažko vysloviť a pochopiť, pretože čím viac lásky a dobra bude vo Vašich srdciach, tým bude Vaša cesta manželská šťastnejšia, radostnejšia a pokojnejšia.
Milí snúbenci, v slove Božom je napísané: „Opustí človek otca i matku svoju a pridruží sa k manželke, k manželovi svojmu“.
Tak aj Vy, keď si dáte svoj sľub vernosti a lásky a poviete si svoje „áno“, začnete žiť svoj spoločný manželský život. No chcem Vám pripomenúť, aby ste na tejto manželskej ceste nezabudli na svojich rodičov, lebo oni majú najväčšiu zásluhu na tom, že stojíte tu pred nami, že Vás vychovali od vašej kolísky až po dnešný, pre Vás taký slávnostný deň.
Najväčšou odmenou pre nich za všetko, čo pre Vás urobili pri Vašej výchove, nech je Váš šťastný a usporiadaný manželský život.
Kľaknite pred nich na kolená, proste ich o odpustenie, ďakujte im za všetko, čo pre Vás urobili a poproste ich, nech Vám dajú svoje rodičovské požehnanie na túto novú vážnu cestu.
Návrat z kostola do domu nevesty
Starší družba:
Milý pán vydavca!
Pred chvíľou ste nás do chrámu Božieho vyprevadili, tam pre oltárom Svätým, otcom duchovným vernosť a lásku si sľúbili a šťastlivo sme sa vrátili.
Vydavca:
Drahí novomanželia, vážení svadobní hostia,
vrátili sme sa z chrámu Božieho, kde si tento pár sľuboval manželskú vernosť a lásku až do smrti. Je to naozaj veľký deň pre týchto mladých ľudí. Svedčí o tom i toto miesto, kde nás pozvali, aby sme sa s nimi spolu radovali. V ich mene Vás tu všetkých srdečne vítam.
Skôr ako pristúpime k jedeniu a pitiu, takto sa pomodlime:
Požehnaj stôl tento, pane,
pokrmy od teba dané,
a na to daj vždy pamätať,
že tvoje kráľovstvo nie je
len pitie a jedenie, ale
v srdci láska, pokoj,
radosť v Duchu Svätom amen.
Otčenáš ….
Starosta:
A teraz dvíham tento pohár a prajem našim novomanželom veľa šťastia, nevyčerpateľný prameň lásky a radosti, na každý deň mnoho zdravia a Božieho požehnania.
Tak na zdravie!
Starosta:
Ďakujeme Vám, pán vydavca za bohaté pohostenie, ale musíme už ísť s týmto vzácnym pokladom k rodičom ženícha, ktorí nás už čakajú.
V dome ženícha
Starší družba:
Pán Boh Vám daj dobrý večer, milí rodičia!
Po dlhej a ťažkej ceste opäť sa vraciame a do Vášho domu veľký poklad prinášame, žeby ste ho s láskou do Vášho domu prijali a po všetky dni Vášho života z neho len radosť a potešenie mali.
Starosta:
Vážení hostia, pred chvíľou sme z tejto miestnosti vyprevadili týchto našich mladých ako snúbencov, teraz ich už vítame ako novomanželov.
Prajem im na ich spoločnej ceste životom veľa šťastia, zdravia, nech ich Pán Boh žehná radosťou, obdarí vernosťou a posvätí láskou.
Zdvihnime, priatelia, každý svoj pohárik,
Nech má šťastný život ten náš mladý párik.
Nech sa im vyplnia aj ich tajné túžby,
Tak jak sú dnes šťastní, nech budú takí vždy.
Želám šťastia, zdravia do vášho života,
Nech Boh bude vaša manželská istota.
Prajem Vám za seba i za všetkých hostí,
Nech Vám nechýbajú v živote radosti.
No najväčšia radosť pre mladú rodinku,
Keď idú kupovať pre dieťa perinku.
Tak nech aj medzi nás taký chýr priletí,
Že Vám Pán Boh požehnal utešené deti.
Pred večerou, polievkouStarosta:
Vážení hostia, Pán Ježiš Kristus keď bol posvätený duchom, išiel na púšť, aby sa tam pôstil 40 dní a nocí. I prišiel k nemu diabol a pokúšal ho: „Keď si syn Boží, premeň tieto skaly na chlieb a nasýť sa“.
No Ježiš odpovedal: „Nepokúšaj ma. lebo je napísané, že nielen samým chlebom je človek živý, ale aj slovom vychádzajúcim z úst Božích skrze prorokov“.
Tak aj my, keď sme sa zišli na tejto svadobnej hostine a svadobní rodičia predkladajú pred nás tieto Božie dary a trúnky, aby sme neboli živí iba samým chlebom, povstaňme a takto sa pomodlime.
Otčenáš . . . . .
Dobrú chuť!
Snímanie vencaStarší družba:
Pán Boh Vám daj dobrý večer, milé svašenky, aj tebe pani mladá!
Ja, ako služobník svojho pána, prichádzam z rozkazu jeho, aby si sklonila svoju panenskú hlavu a dala si z nej zobrať zelený veniec, lebo dnes sa tá stala premena v tvojom živote, nebudeš už pannou, ale ženou.
Preto sa ťa pýtam, pani mladá, po prvýkrát:
Dovolíš mi z tvojej panenskej hlavy zelený vienok sňať, či mi to dovolíš?
Nevesta: Nedovolím!
Starší družba:
Pýtam sa ťa, pani mladá, po druhýkrát:
Dovolíš mi z tvojej panenskej hlavy zelený vienok sňať, či mi to dovolíš?
Nevesta: Nedovolím!
Starší družba:
Pýtam sa ťa, pani mladá, po tretíkrát:
Dovolíš mi z tvojej panenskej hlavy zelený vienok sňať, alebo radšej hlavu sťať?
Nevesta: Dovolím!
V Železníku starší družba hovorí:
Keľo śi dzivčila, teľo śi dzivčila,
od žadneho družbu śi prekažki nemala,
ale ja ci spravim take tri prekažki,
že ci rozpľecem tvojo zlate vlaski.
Vlaski ci rozpľecem, vinka ce pozbavim,
z dziveckeho stavu ce vyšmarim
a do mladomanželskeho ce pripravim.
Doteras śi bula dzivkom kamaratka
a odteras budzeš svojim dzecom matka.
Preto śe ce pitam, mila Hančo, po perśi ras:
„Či dovoľiš zo svojej hlavi vinek sňac alebo radši hlavku sťac?“
– „Ňedovoľim!“
Pitam śe ce, mila Hančo, po druhi ras:
„Či dovoľiš zo svojej hlavi vinek sňac alebo radši hlavku sťac ?“
– „Ňedovoľim!“
A pitam śe ce, mila Hančo, po treci ras a naposľedi:
„Či dovoľiš zo svojej hlavi vinek sňac alebo radši hlavku sťac ?“
– „Dovoľim!“
Starší družba:
Milý pán starosta!
Boj výborný som bojoval, vernosť som zachoval a tej našej pani mladej jej panenskú korunu šťastlivo z hlavy sňal.
Preto ja Vás prosím, pán starosta, či by ste mi s ňou nedovolili malú kratochvíľku urobiť a rozveseliť sa s ním? Pýtam Vás, pán starosta, i po druhý raz a po tretí raz.
Starosta:
Dovolím Ti rozveseliť sa s panenskou korunou, ale musíš mi dokázať, že s ňou vieš tancovať.
Družba zoberie veniec a nasleduje družbovský tanec ponad fľašku, tí šikovnejší dokážu tancovať aj ponad tri fľaše postavené na sebe.
ČepčenieSvatka :
Dobrý večer pán starosta!
Prišiel deň, keď mi pripadla povinnosť, aby som túto mladú nevestu pred Vás a pred svadobčanov priviedla. Preto Vás prosím, aby ste mi dovolili povedať pár slov.
Keď otec a matka vydávali dcéru Ráchel za Tobiáša, pripravili pohostenie, ako aj naši svadobní rodičia. Aj oni sa veselili, ale aj Pána Boha oslavovali. Naša mladucha pred chvíľou sľúbila vernosť svojmu manželovi. Všetci jej prajeme, aby sa v živote dobre mala a na Pána Boha nezabudla a ctila si svojich rodičov, ale aby bola aj dobrou nevestou, tak ako bola Rút, ktorá keď jej zomrel manžel, nenechala svoju svokru, ale jej povedala:
„Nenúť ma opustiť Ťa a odísť od Teba, lebo kam ty pôjdeš aj ja pôjdem, kde Ty budeš bývať, tak aj ja budem, Tvoj ľud, Tvoj Boh – môj Boh, kde Ty zomrieš, tam aj ja chcem byť pochovaná.“
Tebe, milá nevesta, v mene všetkých svadobčanov prajem, aby si bola zdravá, do roka chlapca mala a nás na krstiny pozvala.
Teraz Vás, pán starosta, prosím, aby ste mi tu s prítomnými dovolili zaspievať nábožnú pieseň „Boh náš je láska“.
Na svadbu sme prišli, oleja v lampách priniesli a Vás, pán starosta, počastujem.
Ešte raz Vás pán starosta prosím, aby ste nám dovolili poveseliť sa s mladou nevestou až do bieleho rána.
Po dovolení starostu nasledoval redovi tanec , ktorý ukončil „oficiálne záležitosti svadby“. Hostenie a tanec však pokračovali „až do rána“. Pri odchode sa svadobčania poďakovali mladomanželom za pohostenie, zablahoželali im a rozlúčili sa.
Niekedy družbovia ešte pred čepčením uniesli nevestu zo svadby na zábavu do iného mesta, kde si ju ženích musel „vykúpiť“ zaplatením viacerých fliaš šampanského.
Text spracoval: Pavol Mihalčin