Holokaust

Holokaust

Holokaust – Pogrom vykonaný na židoch v rokoch 1939 až 1945

V roku 2005 všetci oslavujeme 60. výročie od ukončenia vojny, víťaztvo nad nacistickým nemeckom a v našich krajoch víťaztvo nad režimom Slovenkého štátu. Pri tejto príležitosti je dôležité si pripomenúť a hlavne nezabudnúť na holokaust (pogrom) vykonaný na židoch (a na iných) žijúcich v tej dobe aj v našej dedine.

V tejto sekcii nájdete veľa zaujímavých informácií o osudoch židov v Giraltovciach a priľahlých dedín.

Zdroje :Yad Vashem archív Jerusalem.
„Dejiny Giraltoviec“, Východoslovenské vydavateľstvo (Košice 1992).
Korešpondencia, osobné rozhovory s tými čo prežili.
Vytvorené:  Gabi Lana
E-mail: gl7@inter.net.il .
Za pomoci:  Arkady Brazin, Webmaster of The Israel Genealogical Society
Stiahnuté z:www.shtetlinks.jewishgen.org/giraltovce/jewsinvillages.htm
Preklad:Ing. Peržeľ Miroslav

Súčasnosť mesta Giraltovce a okolia

Giraltovce je mesto („shtetl“) v severo-východnej časti Slovenska. V súčasnosti má 4271 obyvateľov. Je situovaný pri potoku Radomka a v blízkosti rieky Topľa. 28 km severovýchodne od mesta Prešov. Na chádza sa 210m nad morom a súradnice sú: 4907N 2131E. Postal code: 08701

Politická história

Prvá písomná zmienka o Giraltovciach je z roku 1416. Šľachta z Drienova pri Košiciach založili sídlo a skupinu dedín: Vaľkovce, Matovce, Fijaš, Francovce a Giraltovce v štrnástom storočí.

Obecný dom – vrátane notára, pošty a daňového úradu. V roku 1930 Bela Lustbader bol notár a Freimann bol vedúcim daňového úradu.

Do roku 1918 tento región bol časťou Rakúsko – Uhorskej monarchie. Od vtedy až po Mníchovskú dohodu (“ o nás bez nás „) v roku 1938 patril tento región k Československej republike. 14 marca 1939 bola vyhlásený vznik Slovenského štátu. Po vojne v roku 1945 patril tento región naspäť k Československej republike, až do roku 1993 kedy vznikla Slovenská republika.

Židovská komunita v Giraltovciach a v okolí

Mládež (Narodení medzi 1910-1923) Stojaci z ľava do prava: Israel Eller, Sidi Friedmann, Waechter, Ida Reich, Israel Friedmann, Elza Friedmann, Josef Ziegler, Friedmann, Berl Lichtig; sediaci: Zishe Liling.  

Tí čo prežili sú vyznačený modrou farbou:

Rozličné skupiny

Partizáni

Deutsch JankelFriedmann Tibi Seidenfeld JozkoStark Bubi
Schreiber LaliSchreiber Bori   


Tí čo prežili koncentračné tábory

Berger ChaimFriedmann AgiFriedmann Eva (Matovce)
Froehlich LaciGrossmann RachelRosenberg Marishka


Odvedenci v    6 .   B r i g á d e armády Slovenského štátu

Friedmann MayerGutmann LaciMendlovic Lebis
Froehlich LaciGutmann EdoMendlovic Mose
Gruenwald HersiLichtenstein Imi (Lana)Rosenblut Mose
Gruenwald LebisLichtig LebisSeidenfeld Jozko  

„J e w i s h“ – židovská história

Židia prišli na toto územie v roku 1750 z regiónu „Halic“ v Poľsku. V roku 1786 v Giraltovciach žilo 21 židov žilo v 3 domoch. 3,2 % z celkovej populácie v meste. Komunita bola prepojená s rabinátom v Ha nušovciach, nachádzajúceho sa 12 km od Giraltoviec.

V roku 1800 bol posvätený cintorín.

V roku 1828 žilo v Giraltovciach 46 židov v 4 domoch. Mená: Josef Friedmann, Lazar Gewuerz, Abraham Gottlieb a vdova Lichtenstein sa v dokumentoch spomínala od roku 1842.

V roku 1848 v Giraltovciach žilo 137 židov.

Židovská škola bola otvorená od roku 1890. Riaditeľ bol Jakob Zukermann. V roku 1900 bola židovská škola zlúčená s evanielickou školou a s prvostupňovou ľudovou. Jeden z učiteľov bol Ignac Lobelovic.

V roku 1900 bola postavená synagóga a o niekoľko rokov neskôr „mikve“(?).

Majoritná časť komunity bola ortodoxná. Ignac Haendler, Isidor Lichtenstein a Natan Schoenfeld boli v rokoch 1920 a 1930 vodcami komunity.

Komunita si zarábala na živobitie väčšinou obchodníctvom a podnikaním. V druhej polovici 19. storočia boli spomenutí títo lekári: 1875 – Dr. Henrich Hoffmann, 1885 – 1898 Dr. Jacob Weiss, 1899 – Dr. Arthur Horowitz a v roku 1909 Dr. Jacob Gottlieb bol nominovaní ako šéf regionálneho zdravotníckeho inšpektorátu.

Medzi dvomi svetovými vojnami židia venovali hlavne: krajčírstvu, obuvníctvu, tesárstvu atď. Niektorí z nich mali potraviny alebo obchody s odevmi. Miestny mlyn, líla a elektráreň patrili židom.

V roku 1924 Lichtensteinova rodina vybudovala elektrickú sieť a dodávala elektrinu Giraltovciam, Marhani a Kručovu. Týmto sa svojím spôsobom zvýšil životný štandard populácie. Právnikom, učiteľom a mnohím ďalším.

V roku 1867 židia z Giraltoviec získali občianske práva ako všetci ostatní židia v Maďarsku.

Žiadia sa tiež zúčastnili v 1. svetovej vojny. Abraham Horowitz padol v 1. svetovej vojne.

Po vyhlásení Československej republiky židia získali štatút kultúrnej a národnostnej menšiny. Vo voľbách v apríli 1920, 475 židov z Giraltoviec volilo Židovskú stranu. V celom okrese ich volilo 6751 voličov.

V roku 1930 rozloženie národnostných menšín: 1395 čechoslovákov, 7 rusov, 25 maďarov a 220 židov.

V roku 1941 v Giraltovciach bolo 345 židov v 58 rodinách.

Židia a dediny v okolí Giraltoviec (Február 1942)

Tí, čo prežili, sú označení modrou farbou

Obdobie „Shoah“ – „pogromu“ – holokaustu .

Ako výsledok Mníchovej dohody v septembri 1938, československá republika bola rozdelená. V októbri 1938 Slovensko získalo autonómiu. V marci 14. 1939 ako vazal Nacistického Nemecka bol vytvorený Slovenský štát. Silne antisemitská propaganda, produkovaná tiež aj ľuďmi, vyústila k nenávisti proti židom. Antisemitská legislatíva odsunula židov zo škôl, úradov a sociálneho a ekonomického života. Židom vlastniacim obchody a priemysel bol zabratý majetok „arizátormi“ a do roku 1942 bol všetok majetok zarizovaný.

Mladí muži boli naverbovaní do 6. Brigády Slovenskej armády.
V marci 1942 začala deportácia židov na Slovenku. Prvé ženy staršie ako 16 rokov boli deportované do Poľska (do koncentračných táborov).Po nich deporotovali mladých chlapcov. Z Giraltoviec a okolitých dedín do mája 1942 boli deportovaní:

84 mužov medzi 16 až 55

123 žien od 16 rokov

115 detí do 16 rokov

130 žien nad 55 rokov.

Všetko spolu 452 židov. V marci 1944 s približujúcim sa frontom, zbytok židov z okresu boli evakuovaní na západ. Značná časť z nich do koncentračného tábora Zemianska Kert.
Medzi rokmi 1941 a 1944 partizánska skupina, vrátane niekoľkých mladých židov, bola aktívna v lesoch Matiašky v blízkosti Giraltoviec. Stefan Kubik Friedmann bol jeden z ich dôležitých veliteľov. Ruská armáda vstúpila do Giraltoviec skoro ráno 18. januára 1945.

Obrázok: „Údolie komunít “ blízko Yad Vashem  v Jerusaleme. Východné slovensko „kehilot“ sekcia.

Po vojne

Len 58 z 351 židov z Giraltoviec samotných prežilo vojnu. Niektorí sa vrátili do mesta a opustili ho po nejakom čase. Rodina Jankela Deutscha bola jedinou ktorá zostala. Ostatní odišli do Israela alebo emigrovali do Spojených štátov.

Synagóga bola zničená počas vojny a všetky domy židov boli zdemolované v rokoch po vojne.                        

Zverejnené 11. novembra 2019.
Bez úpravy.