Pavol Mihalčin

I´m sorry about translation, it will be done in close future.

Ta toto som ja chlop zo Želežnika,
chto chce vecej poznac to mojo pisane
ta naj na internece dluchši zostane.
Tak lepši poznac moje mišlenki,
hoci ne som spisovateľ veľki.
Možno mam dane ľudovo zmyšľane
no ale ku mne len take pristane.
Teľo ja vam davam na zrozumenene
pišem pre ľudzi, vam na pocešene.
Bo ľudova virečnosc pomali zanika,
to ja chcem podporic,
vitajce na stranke chlopa zo Želežnika.

Zoznam prác a projektov:

Želvyjales (2002)

Poprevratová úvaha

Toto hej robota

Zvolebnieva sa (Úvaha)

Zamišlene i vinčovane

Dakus šariščiny nikemu neuškodzi #1

Dakus šariščiny nikemu neuškodzi #2

Dakus šariščiny nikemu neuškodzi #3

Dakus šariščiny nikemu neuškodzi #4

Pavol Mihalčin ako herec vo filme Posledná légia:

O filme Posledná légia:

Strhujúci príbeh z čias súmraku Rímskej ríše okolo roku 470 zachytáva dramatický osud posledného rímskeho cisára Romula Augusta a jeho vychovávateľa, keltského druida Ambrosina. Dej sa odohráva v Itálii sužovanej barbarskými hordami, ničenej a devastovanej, no predsa pamätajúcej na časy hojnosti a rozkvetu. Život cisára - malého chlapca - ohrozuje barbarský panovník Odoakar, no statočná skupina posledných rímskych legionárov sa rozhodne zachrániť ho a odviesť do bezpečia cez Európu sužovanú bojmi do Británie. Príbeh v britských dejinách neskôr ožíva v známej legende o Merlinovi a meči Excalibur. Film je natočený podľa predlohy knihy Posledná légia autora Valerio Massimo Manfredi.

 
     
http://www.sme.sk/c/2402772/Na-Spisi-toci-priatel-Bridget-Jonesovej.html
www.martinus.sk/ ?uItem=29684

 

Súhrn prác a projektov

Želvyjales (2002)

Pozvánka na želvyjáles

V Želežniku na mojsciku, Želvy vymyšľaju, zrobic ľudom majales, naj še dobre maju.
Majales še v juli vraj nemože davac, Želvyjales našu disco, treba pomenovac.
Pridce ľudze do nas na šou, zažic komediju, kedz sce čitali v novinkoch, či čuli v radiju.
Bo še chysta prekvapeňe, v našim regijone, stretneme še zas v sobotu, dez? Na štadione.

V Želežniku pri mojsciku možno i pri škoľe, najdze tam každy zabavu, podľa vlastnej vôľe.
Potom i v nedzeľu, kto budze chcec pokračovac, už od rana še mu budu, hostesky venovac.
Poobedze je tam turnaj, Topľanskej doliny, štretňu še tam futbalisci, co skorej bavili.
Kto chce še zabavic, dagdze pri vyčape, može šednuc i do stanu, tam naj pivo chľipne.

O zabavu še postara hudba Vychod zvana, pridze i spevačka z Košic, ta je tyž pozvana.
Budze teho veľo, šicko nespominam, na pisane ani taki veľki papir nemam.
Ta ešči raz vas pozyvam, pridce še zabavic, moja žena už začina, dobry guľaš varic.
Vof guľašu budze, i ščipaca paprika, na šickych hojsci še ceši chlop zo Želežnika.

(ChzŽ)

Za pomoc a spolupracu ďakujeme:

  • Marian Gaj - GAMA, Košice
  • Obecný úrad Železník
  • Mestský úrad Giraltovce
  • Ján Foľtin - Bar letisko, Železník
  • Goby plus s.r.o. Železník
  • PERMIX - Vladimír Peržeľ, Železník
  • TOBY - Bohdan Tomko, Železník
  • Andrej Homulka - zámočníctvo, Železník
  • Andrej Ondov, Železník
  • Pomocné spoločenstvo urbáru a komposesorátu, Železník
  • Želtop - Ľ. Homulka, Autoškola, Giraltovce
  • Hamex s.r.o., Giraltovce
  • Agroslužby s.r.o., Giraltovce
  • Drevovýroba - František Chrzan, Giraltovce
  • Edo Lesňák - Hotel ALFA, Giraltovce
  • Bona SC s.r.o., Kračúnovce
  • JAMI - Ján Mihok, Kračúnovce
  • TRIO - Ján Hajda, Mičakovce
  • Legno trade - Dušan Gdovin, Brezov
  • Poľovnícke združenie Vichter Kuková
  • Nezan s.r.o., Matovce
  • Ziggy a Monika Rozek s rod., Brooklyn, New York
  • Jaroslav a Romana Antolík, Brooklyn, New York
  • Jozef a Ivana Bandžákovi s rod., Praha
  • Jozef a Ivana Daňkovi s rod., Prešov

Želvyhymna

Šejdzešatyšesty roček nastal, kedz v Želežniku fotbal začal.
Vedz dluhe roky pokračoval, žeby načisto skolaboval.

Tak išli roky a plynul čas, futbal še nehra až doteraz.
Ihrisko puste bez fotbalu, semtam dachto paše kravu.

To už še neda daľej tak žic, s futbalom treba daco robic.
Tak še hvarelo po valaľe, začnime s futbalom na Tri kraľe.

Bula to veru veľka sláva, zapulnila še cala hala.

Kedz Jozef Daňko zos partiju, začali novu tradiciju.
Chodz ne na hrisku aspoň v hale, zrobili turnaj vo fotbale.

Možno že prišol ten spravny čas, Želežňik budze hrac futbal zaš.
Kolektiv treba dac do kopi, tak rozmyšľaju paru chlopi.

Už mame meno pre partiju, nech Želežnicke ŽELVY žijú!
Tak sebe spolu zaželajme, jak hraju ŽELVY furt vyhrajme.

 

ŽELVYMAŠINKA

Jede Želvymašinka, cez tri pruti, z pod kľinka.
Zastavi ju pod sklalku, pán vypravca s piščalku.

Potom daľej idze aš, križne drahy stoji zaš.
Nastupia tam paru chlopi, chcu še zvisc až do Europy.

Mace spolu parobci, vlak chodzi len po obci.
Z križnych drahoch cez mostek, idze pod Hajdu brižek.

Možece še zvisc na ňej, ľem po karčmu najdaľej.
Tam še konča koľaje, tam še paľenka ľeje.

V Želežničku je to tak, ľudze nechodza na vlak.
Želvy ľudzom sľubuju, železnicu zbuduju.

Jede ŽELVYMAŠINKA, cez tri pruty zpod kľinka.
Popod chmeľovsku huru, i na daľeku turu.

Jede ŽELVYMAŠINKA, cez tri pruty zpod kľinka.
Možno pujdze raz i vlak, cez Želežnik na Kysak.

Autor želvytextov - Chlop zo Železnika (Pavol Mihalčin)

Želvy Železník

  1. Antolík František
  2. Bača Juraj
  3. Bandžák Jozef
  4. Bandžák Martin
  5. Barta Ján
  6. Biroš Jozef
  7. Bosák Rudolf
  8. Bosák Martin
  9. Breja Ondrej
  10. Cigan František
  11. Cigan Pavol
  12. Čorba Juraj
  13. Daňko Ján
  14. Daňko Vincent
  15. Daňko Jozef
  16. Dvorsky Juraj
  17. Dvorky Milan
  18. Dzurišin Ján
  19. Eštok Ján
  20. Eštok Ondrej
  21. Fiľakovský Pavol
  22. Fiľakovský Štefan
  23. Foľtin František
  24. Foľtin Jozef
  25. Foľtin Jozef st.
  26. Foľtin Lukaš
  27. Grác Štefan
  28. Hajda František
  29. Hajda Ján
  30. Hajda Ján st.
  31. Hajda Vladimír
  32. Hajda Vladimír (Čopak)
  33. Hamara Ján
  34. Hamara Ondrej
  35. Harčarik Milan
  36. Havrila Ján
  37. Hliboký Tomáš
  38. Homulka Ondrej
  39. Chrzan Ján
  40. Imrich František
  41. Imrich Ján
  42. Imrich Vladimír
  43. Janovič Ján
  44. Jurko Pavol
  45. Kaňuk Peter
  46. Katriňák Emil
  47. Katuščák Tomáš
  48. Kmec Ján
  49. Kmec Ján st.
  50. Kmec Marián
  51. Kmec Milan
  52. Kočiš Juraj
  53. Lajčin František
  54. Lajčin Ján
  55. Majer Ján
  56. Majer Andrej
  57. Mašlej Ján
  58. Matej Pavol
  59. Mihaľ Juraj
  60. Mihalčin Pavol
  61. Mitaľ Ján
  62. Mitaľ Ján st. (Biľo)
  63. Mitaľ Ján (Mič.)
  64. Mitaľ Ján (Strejda)
  65. Mitaľ Jaroslav
  66. Mitaľ Juraj ml. (Hori)
  67. Mitaľ Juraj st. (Hori)
  68. Mitaľ Ľubo
  69. Mitaľ Marian
  70. Mitaľ Martin (Biľo)
  71. Mitaľ Martin (Hori)
  72. Mitaľ Miroslav
  73. Mitaľ Ondrej (Hori)
  74. Mitaľ Ondrej (Pekar)
  75. Mitaľ Andrej
  76. Mitaľ Stanislav
  77. Mitaľ Tomáš
  78. Mitaľ Vladimír
  79. Novák František
  80. Novák Stanislav
  81. Onderišin Ján
  82. Ondov Marek
  83. Ondov Marian
  84. Ondov Milan
  85. Pankúch Dušan
  86. Pankúch Ján
  87. Pankúch Miroslav
  88. Pankúch Ondrej
  89. Pankúch Stanislav
  90. Pantlikáš Jozef
  91. Partila Erik
  92. Partila Ján
  93. Partila Juraj
  94. Partila Patrik
  95. Pastirčák Tomáš
  96. Pavúk Ján
  97. Pavúk Juraj
  98. Pavúk Ondrej
  99. Pavúk Ondrej st.
  100. Peržeľ František
  101. Peržeľ Juraj
  102. Peržeľ Miroslav
  103. Peržeľ Ondrej
  104. Peržel Vladimír
  105. Peržeľ Vladimír st.
  106. Rubis Ján
  107. Rubis Jozef
  108. Sočuvka Jozef
  109. Sočuvka Ondrej
  110. Štafura Jozef
  111. Štafura Ján
  112. Šváč Dušan
  113. Tomko Ján
  114. Tomko Pavol
  115. Tomko Stanislav
  116. Vaľovský Ján
  117. Varganin Milan
  118. Vašičkanin Ján
  119. Vaško Ján
  120. Vereščák Ján
  121. Vereščák Pavol

 

Poprevratová úvaha

Po revolucii, no ne po tej v Rusku - Veľkej oktobrovej,
ale po tej našej - nežnej zamatovej,
zrobili še u nas prevelike zmeny,
totalitny režim bul vlady zbaveny.

Sloboda velika u nas še zrodzila,
železna opona še bars poškodzila,
nelen poškodzila, aš načisto spdla,
na zapad zapad začali litac letadla.

Letadla, motore i peši turisci
išli še tam kukac isce od zavisci.

Zo zapadu tyž še cestovalo
a vo veľkom množstve še nakupovalo,
"vadne" potraviny, benzin, druhé veci,
bo vraj na zapadze take teraz leci,
tak sme še navzajom ponavštevovali,
svoje skušenosci sme odovzdali.

U naš še začalo množic stranoch veľo,
každy chcel nas - členoch cholem keľoteľo.

Ľudzom še začala sľubovac sloboda,
z basy vypuščili poluvku naroda,
šak dachtorych vezňoch s tym aj zaskočili,
zakratko še do basy znova vracili.

No nebulo to šicko, co še nam zlepšilo,
federalne panstvo zbrojene zrušio,
žeby sme SLováci žili bez problémoch,
precahli vyrobu od nas do Čechoch.

Tak sme še vo švece o mier zaslúžili
a zbrojné výroby načisto zbavili.

Vymyšlel to šicko mudry humanista,
dobre že dakedy nebul komunista.

Bul by navymyšľal isce take veci,
žeby ho hrišili ešči naše dzeci.

Poľnohospodarstvo začalo še ničic,
šak nove rastliny už nemuša kličic,
šicko dovežeme sebe zo zapadu -
mäso, zarno, grule a i marmeladu.

A tak by som kohol dalej podračovac,
o tych veľkych zmenoch furt jest co rečovac.

Želenu dostala u nas erotika,
kriminálne živly, veľka politika,
takym vecom u nas še bars dobre dari,
co to za kultura, človek sebe hvari.

Kopu novych stranoch sme uzakonili,
ľudzom sme tak život vera nezlepšili,
pred voľbami šicke šumne šľubovali,
jak voľby skončili, ta še nam vyšmiali.

Začali sme sebe scahovac opasky,
žili sme tak skromne , jak še hvari - z lasky,
na poslednu dzirku dachtore to scahli,
druhe zaš visoko to u nas docahli.

I tak problemy še tu vyskytuju,
jednym brochy rošňu, druhe hladuju.

No ja nenadavam, šicke sme chľapkali,
jak sme na namescu vof novemnbru stáli.

Totu veľkú zmenu šicke sme chceli,
kto bul šikovnejši, hned bul prezlečeny.

Tak še k nam dostala tota nova móda,
chto chcel gerok prezlisc, to bula výhoda.

Stali sme še zrazu národ manekýnoch,
každý še chcel zbavic tych bilých galiroch.

Z tribúny rečnili panove v rolákoch,
a teraz še voža v drahých bavorakoch.

Ja še nesťažujem, toto ne kritika,
to taka úvaha, taka polemika,
ta šak ja tyž patrim do tej spoločnosci,
tyž me daco merži, tyž me daco zlosci.
Myšlim, total téma každécho še týka,
toto vám napísal chlop zo Želežnika.

Pavol Mihalčin
(Bardejovské novosti č.46, 13. novembra/ 1996, str. 4)

 

Toto hej robota

Ta sme še dočkali konečne teho dňa, že už ne je pražna veľka kancelarňa.
Tota kancelarňa co še palac vola, prezidenta zvolic bula naša voľa.
Na našo pomery, šak sme štacik maly, dosc veľo občanom kandidovac dali.
Trabalo dobehnuc, co sme zameškali, ked sme prezidenta už za rok nemali.
Šak še prihlašilo dzešec kandidatoch, mali sme jich vecej jak v Spojenych štatoch.
Choc sme narod maly, al naj švet vidzi, jest z čeho vybirac, ta naj nam zavidzi.
Neznam kvoli čemu še oni rozhodli, možno že fakt z teho by ľudzom pomohli.
Bo ja kedz še pytal svojho kandidata, ta čom kandiduješ?
Šak prezident nerobi a dobra vyplata.
Povedal mi rovno a tak še to patri, a ne šalic ľudzi a tarac dva na tri.
Vec še to znižilo na dvoch kandidatoch, jeden bul vychodňach tam na tych plagatoch.
Ľudze už spokojne na moje sumeňky, prezidenta zvolic mali umožnene.
Už ich teraz ani toto nesužuje, že vof obchodoch furt drahši kupuje.
Hlavne na vychodze sme še barz cešili, vychodňare sebe funkcie dzelili.
Tak še teraz stalo taka je skutočnosc, vychodňare riadza slovensku spoločnosc.
Jeden chlop z Košic a jeden je zo Spiša, mame tam svojeho i my zo Šariša.
U nas na vychodze mame bars slabe istoty, ta až k Bratislave chodza do roboty.
Tote vychodňare , chodz neveľke chlopi, isce nas docahňu až do Europy.
Ta teraz kedz vladňu trojo vychodňare, žeby po nich vladu nezobrali maďare.
To naša spoločnosc k temu nesmeruje, maďar i vychodňar dobre še rimuje.
Preto som zaradzil i tuto myšlienku, nechcem ovplivňovac s tym verejnu mienku.
Bo še zaujimam kus i o menšiny a hlavne o tote, co maju v podnajme urodne nižiny.
Jest tu i etnikum bars horucej kervi, chladza ju vo Finsku a slovenske oni tam jedza konzervy.
Neznam, či či je pre nich u nas plana klima, bo tam še cahaju, dze kus večša žima.
Grule vykopali, skončili brigadu, ta pošli na sever pozbirac urodu.
Skratka, vidno na nich, šikovna to rasa, ale povim vam pravdu, netreba ľutovac, kedz pujdu do frasa.
Ta vidzice, v lece choc su i pražniny, všelijake veci še tu porobili.
Hoci politici dovolenkovali, na nas na občanoch nezapomynali.
Bo mali vof hlavoch i naše problemy, treba im vyriešic už lem naftu Gbely.
Dobre, že šom še nedal na politiku, radši sebe žijem kľudne v Želežniku.
A choc naša obec ne až bars velika, ja vas tam pozyvam - chlop zo Želežnika.

Pavol Mihalčin
(Spravodajca mesta Giraltovce, 10 / 1999, str. 22,23,24)

 

Zvolebnieva sa (Úvaha)

Úvaha pokračuje...

 

Ďalši veľky medznik v našej historii
buli toto chvile, kedz sme še dzelili.
Kedz začala vznikac nova republika,
to nače Slovensko, chodz ne bars velika.
Kolo teho vtedy veľo še hvarelo,
mala i zastancoch i odporcoch veľo.
Proci temu buli hlavne tote ľudze,
co len vladnuc chceli, nedbali jak budze.
Jim o republiku až barz tak neišlo,
len žeby vo vladze še im mesco ušlo.
Nakonec še dielo dajak podarilo,
republiku stvoric še nam poščescilo,
nelem republiku, i novu ustavu,
vstýčili sme hore slovensku zastavu.
Vof šickych začatkoch pridu češke chvile,
ta i nam nastali, že za prezidenta keho mi zvolime.
na Čechoch te Přemysl Orač,
ta naj na Slovenskuzačne Michal Kovač.
Lem žeby še češi na nas nezloscili,
že sme im vo švece imidž poškodzili.

V republike mame inakše problemy,
v Gabčíkove mame Dunaj zahaceny.
Sušedom maďarom še to barz nepači,
Maďarsko nás za to i po sudoch vlači.
No povim vám pravdu, tak še nazloscili,
svoje vodne dielo Naďmaroš zničili.
Tak robia reklamu našemu narodu,
bo o nas už znaju i na sudze v Hagu.
Nepisali tam lem o dunajskej dradzi,
že vraj utlačame menšinovych ľudzi.
S čechmi tyž mame problemy velike,
furt nedaju pokoj našej republike.
Nemožu zapomnuc co sme učinili,
zos federacii že sme vystupili.
Furt nam vyčitaju naše neuspechy,
hoci nam rozbili naše zbrojne cechy.
Tak toto nam chceli hlavne zlikvidovac,
a tak nam prekažic dobre prosperovac.
Teraz ich zaš koľe, najnovše nam kriča,
vžali sce nam Spartu dali Markoviča.
Jak sme še dzelili, tam tyž buli zmetky,
o tym še hutoria ešči teraz pletky.

Nebohy grof Palfy še v hrobe obracil,
pokial še do Bojnic oltar z čechoch vracil.
Mame i problemy, jak i druhe štaty,
ceny še dvihaju male su vyplaty.
Neznam, či to toto blahobyt veliky,
kedz ľudze robic chodza až do Ameriky,
i po Europe, no po calym švece,
Slovaka zarabiac valuty najdzece.
Bo vraj na Slovensku,
chodz su odbornici, zos vedomoscami
možu isc do ri...
Že tu u nas doma su nevyužite, ta robia
po švece, take su vybite.

Peneži chybaju v štatnej pokladnici,
a pytaju šicke školy, zdravotnici,
a na nich netreba peneži šporovac,
kedz do buducnosti chceme prosperovac.
Bo kedz človek chory, ta nemože robic,
lem zdravy nam može hodnoty vytvoric.
Peneži dac treba šickym učiteľom,
naj može študovac každy rovnym dielom.
Žeby učiteľe tyž dzeci učili,
tak ich do života dobre pripravili.

Problemy tyž mame v integracii,
isc do Europy vof peršej linii.
Jakoška nas nechce prijac Europa,
vraj mame vof štace barz mudreho chlopa.
Ja neznam jak toto teraz toto obhajovac,
ale osobnosci treba vyzdvihovac.
Čechy maju Havla, Dani Andersena,
Bratislava Kňažka, a vychod Andera.
Ta tote by buli ľudze od kultury,
no i v šporce mame slovenske natury.

Europa v tym nas muši rešpektovac,
zname bavic hokej, striľac i veslovac.
Ta neška dosc teho,
skončilo pisane,
na buduce zaše na dachtorej strane,
možno še objavi moja polemika
a zaš vas oslovi chlop zo Želežnika.

Pavol Mihalčin
(Spravodajca mesta Giraltovce, 7-8 / 1998, str. 5)

Zamišlene i vinčovane

Minul še daľši rok, cali je za nami
novi začac treba s lepšima skutkami.
Bo ten co še minul, co sme ho skončili
dakemu bul dobri dakemu nemili.

Devedzešatosmi to bul rok velebni
každi rucil svojich cez dzirku do urni.

Vov narodnej radze poslanci začali
volic prezidenta das na pejc raz mali.
Nakonec še to tam dobre skončilo
prezidenta še zvolic nepodarilo.
Vec volili ludze, mi tota chudoba
bo parlament zvolic i robic na naňho treba.

Patalia bula i s komunalkami
jeden termin krachnul, druhi pred šviatkami.
Tiž nebul v najlepšim termine
ša volic še ma v lece a ne v takej žime.

Dufam, že ten novi ten rok co začina
budze pre nas ľepši budze menša drina.
Možno teho roku, že še dožijeme
za vecej peňeži menej še nadreme.
Škoda, že to taka moja teoria
lepši život pre nas daľeka vizia.

Na začatku roka treba s tim počitac
že už i na ten hrad teba dakeho dac.
Teho prezidenta, že by sme už mali
no a tak normalne fungovac začali.
Neznam či tam dame zaš remešelnika
mali sme kovavača teraz obudnika?
Zvolic bi trebalo dakus učeneho
cala republika uči še od neho.
Ja bi tak zaželal dosadzme tam chlopa
naj nam ho zavidzi cala Europa.

Prajem šcesca zdravia ne od poharika
za trižba tak piše

chlop zo Želežnika!

Dakus šariščiny nikemu neuškodzi

Možno, že tak dobre

Už je to za nami, zaš sme o kus dalej,
skončilo už toto predvolebné-nalej.
Voľby še skončili, možno historicke,
volilo nas veľo, no ešči ne šicke.
Bo jak še skončila tota eufórija,
ta furt zašidala štvorkoalicia.
Furtom rokovali, že chto vladnuc budze,
no ale do kedy? pytaju še ľudze.
Bul som s tym Mikim, hvarel mi tak synu,
šak ja pri tych stranoch vyjadzem na mizinu.
Bo to teľe strany dokopy spojene,
utrimac ich vjedno, to budze trapene.
Každy len mudruje a šicke chcu vladnuc,
ministerske kreslabudze treba kradnuc.
Neznam dze zoženeme pre nich šickych kresla,
šak budova vlady budze pre nas cesna.
Bo vladnuc tiž chceju naše braca z juhu.,
co sme im robili tišic roky sluhu.
Ta či toto budze najlepšie rešenie,
po maďarsky neznam, na mojo sumene.
No a kamaraci zos tej esdeeľki,
šak ten ich predseda ne až bars veľky.
Šicke vyskakuju hore do povaly,
že ja na premiera zos postavu maly.
Ešči že zos SOPky barz nevybuchuju,
bo na prezidenta človeka richtuju.
Ta neznam co robic, poradce mi chlopi,
šak šicke chceme isc do tej Europy.
Skadzi čekac radu? Od ujca či stryka?
Možno by poradzil chlop zo Želežnika.


Pavol Mihalčin
(Spravodajca mesta Giraltovce, 1 / 1999, str. 10)

 

Dakus šariščiny nikemu neuškodzi...

Ta už je po jurmaku, už je to za nami,
no a na Ondreja še mušelo skončic už i s hoscinami.
Lenže v Giraltovce kolo Katariny še dakedy robili velike hosciny.
Teraz už hosciny dajak z mody vyšli,
no do Giraltovec i tak ľudze prišli.
Šak bul veľky jurmak v tym našim mescečku,
šicko ši tam kupil: topanky, firhangy, i na nos chustečku.
Neška nemoderne kupovac v obchodze,
kupovac na jurmaku, toto teraz v modze.
Bulo co kupovac, len chodzic trebalo od stanka ku stanku,
šak buli rozložene z mosta na Radumke až hore po banku.
A kedz še už nohy čuli unavené, buli tam i stanky kus na pošedzene.
Ta hlavne my chlopi radzi odychneme,
kedz varene vínko abo i čaj s rumom vo vzduchu čujeme.
No dachotorim vinko tak zasmakovalo, že mali problemy, kedz stanuc trebalo.
chto še nechcel zokrac pod týma stankami,
ten much zatancovac zos mažoretkami,
šak i oni buli tyž jurmak otvoric,
a zo svojim tancom richtara podporic.
Ta bulo tam šicko, stanek s klobasami,
nechyboval ani Deži zos hušľami.
Pytal som še ľudzi co im chybovalo,
že vecej korunoch toto im trebalo.
Jurmak je skončeny a i rok še kráci,
šak pomaly začnu chodzic už špivaci,
vec budze Silvestra, prídu i Tri kráľe,
tak ten život idze pomaľučky dalej.
Prajem šicko dobre do Nového roku,
naj vas netrapi vecej politika,
to vam vinčuje chlop zo Želežnika.

 

Pavol Mihalčin
(Spravodajca mesta Giraltovce, 12 / 2001, str. 19)

 

Dakus šariščiny nikemu neuškodzi...

Po tym dluhym čase zaš vas pozdravujem, tak somše rozhodnul - pisac pokračujem.
Choc som še už dluho ku vám nezýval, nebulo to preto, že som še pohnival.
Bul som skušic šveta, jakveľo Slovakoch, co napodobňuju scahovavych vtakoch.
No šicke slovaci, no hlavne vychodňare, scahuju še švetom zarobic grajcare.
Jeden chodzi švetom zarobic korunku, druhy co jich ma veľo, ta jich idze minuc z domu na Malorku.
Take obyčaje u nas v republike, šak medzi ľudzami problemy velike,
bo dnešne problemy ľudze nezlučuju, no ale čim daľej ľudzi rozdzeľuju.
Dachtore byvaju i vonka v čekarni, nemaju peneži byvac v kralikarni.
Bulo dobre, bulo, tak ľudze vzdychaju, kedz na stare časy sebe spominaju.
Ani ne na stare, na blizku minulosc, jak mali šickeho v domacnosci furt dosc.
Ta to tote ľudze co same neznaju, či dobre už bulo, a či teraz isce še tak dobre maju,
tak jak jim furt hvaria, jak jich prešvečuju, tote pri kormidle co nam smer určuju,
co nam furt sľubuju i to modre z neba, opasky ucahnuc vam nebudze treba.
Nebudzece nošic ani nohavice, bo vam budze vidno šickym hole rice.
Šicko rozpredali - banky i fabriky, kapital neprišol - zmiznul z republiky.
Kedz dostane človek dajaku chorobu, do špitaľa bere sebe i vodu,
jak nemaš čim zapic, dostaneš liky,neška v zdravotnictve i take praktiky.
Šak i toto isce nebudze na škodu, možno še slovaci nauča pic vodu,
ale to len taka moja teória, bo situacija jinak še vivija.
Zaš še dostavame ku tym starym zvykom, vyličic chorobu radši s poharikom.
Kedz nemam peneži idzem do putiky, bo na burg nedaju v apatike liky.
A naše dzedove še len tak ličili, no a chvala Bohu, calkom dluho žili.
Ta som vam napisal dneška apsoň daco, šickym nam žic treba len nemame za co.
Bo ten čas uceka jak veľka mašina, leto doraz zbehlo doraz je tu žima.
Politici hvaria, už dluho šľubujú, že horucu ješin pre nas pripravuju.
No ta še pocešme, že še zohrejeme a že totu žimu dajak prekapeme.
Ta vas pozdravuje a gerok už oblika, nezapomnul na vás
chlop zo Želežnika.

Pavol Mihalčin
(Spravodajca mesta Giraltovce, 10 / 2001, str. 17)

Dakus šariščiny nikemu neuškodzi...

Isce pametame i totu dobu

Dneška nechcem pisac nič o politike, budzem še venovac druhej tematike.
Chcel by som napisac jak še ľudzom žilo, že še i na družstve dakedy darilo.
Starše druscevnici isce pametaju, ta naj sebe ze mnu kus zaspominaju.
No a tote mlade, co to čitac budu, naj sebe nemyšľa že pišem do bludu.
Tak še vtedy žilo, taka bula doba, ľudzom pomahala družstevna vyroba.
Bul som za predsedu, hvari mi tak: "Synu ja pri tych valaloch vyjdzem na mizinu,
bo teľe vylaly dokopy spojene, znaš i ty synu co to pre mne za trapene."
Šak v každym valale karčma jaka taka, no a družstevnikoch každa karčma laka.
A ešči jednota, to tam lem zaš na trest, v čepcove pod lesom zrobili motorest.
Ta ja mam rozmyšľac kde funkcionare, dze zaparkovali v karčme vo valale.
Dakedy ich vidno v karčme v Kračinovci, druhy raz jim stači obchod v Mičakovci,
kedz ich bars peneži v bugiľaru kušu, rovno na letisko idu na moj dušu.
Ta prejdzime v reči dakus do vyroby, že jak še karmilo co na poľu robi.
Vof Kukovej stala farma na dojnice, tam še nadojilo mlika na tišice,
s okresu kričeli malo nadojice, na jednu dojnicu plan zvyšic mušice.
Dojičky tak hvaria: My by i zvyšili, keby ľac do mlika vodu dovolili.
Želežnik zaš kričel, že v bravčovym chove tyž mali problemy pri švinskej vychove,
a ja neznem preco ša tam šicke švine šumne pribirali,
lemže zaš karmičky na vahe stracali, i sam živočichar še temu čudoval,
šak šrot medzi šicke rovnak rozdzeľoval.
Hovedzi dobytek, ceľata i voly, šicko še plnilo jak odres povoli,
no keby v živočišnej lem šicke robili, ta by sme na poľu zaš nič nezrobili.
Rastlinna vyroba še ma o to starac, žeby bulo chleba i co kravom davac.
V rastlinnej vyrobe tyž dakedy psota, dopestovac zarno to češka robota.
Raz dyžč začne padac, ta še šicko zvali, a kedz bars horuco ta ho slunko spali.
Ta vydzice ľudze to take problemy , chto to sam neskuši ta temu neveri.
Nebulo by družstvo, kedz nema traktore, to zaš jich zasluha, že še koši,
ore, šoferom na družstve še nežilo plano, dachtorym še v žime o žnivoch šnivalo.
Bo hvaria: "Na žniva ta to hej robota, jest i za co vypic, i robic ne psota."
A hlavne vam tote chodze nacešene, co na kombajn maju skušky porobene.
V mechanizacii buli i motore, nemyšlice sebe, že stali na dvore.
Bo tote šofere co šoferovali, slovensko i čechy precestovac znali.
Na stasku napisal Humenne či Praha, podľa teho jaka še mu ušla draha.
Tote co chodzili lem tu dookola, tyž nemali plano, buli večar doma.
Ale ja vam povim, mali aj trapene, buli každy večar lem pri svojej žene.
Družstvo pridruženu tyž malo veliku, v malych Kobulnicoch zrobili fabriku.
Kobulnice buli vtedy popularne, šak še tam robili, dzvere ohňovzdorne.
To vtedy na družstve v pridruženym cechu, robili robotu z dreva i z plechu.
Much by som o tym dluho diškurovac, no neže nit času, ale i ten papir tyž treba sanovac.
Možno na buduce zaš o druhej teme, dakus še zamyšľac spoločne budzeme.
Naj nas neprekvapi bars žima velika, praje vam i sebe chlop zo Želežnika.

 

Pavol Mihalčin
(Spravodajca mesta Giraltovce, 11 / 2001, str. 19)

 

späť

 
mperzel@zoznam.sk english deutsch slovensky