History

I´m sorry about translation, it will be done in close future.

Železník leží na južnom okraji Nízkych Beskýd v západnej časti doliny Tople v nadmorskej výške okolo 180 m.

Král Ondrej II. dal v roku 1212 kláštoru križiakov v Chmelove rozsiahly územný majetok na východ od Chmelova až po Toplu, teda aj železnicky. Ci už vtedy jestvovala dedina Železník, to z donacnej listiny zistit nemožno. Od križiakov získali panstvo Chmelov roku 1313 šlachtici z Kamenice, ktoré ho roku 1319 predali šlachticom z Drienova. V súvislosti s riešením dedicstva tohto panstva v roku 1382 je správa aj o dedine Železník. Z obsahu listiny je zrejmé, že existovala už pred rokom 1382.

V písomnostiach zo 14.-16. storocia sa vyskytuje pravidelne v madarizovanom názve Vaspathaky zmysel Železný Potok. Názov vznikol prekladom staršieho slovenského názvu Železník, rozšírenom o slovo pathak. Slovenský názov sa najskôr vztahoval k tunajšiemu potoku, resp. k miestu s výskytom bahennej železnej rudy. Ako názov dediny sa dostal do písomností až v 16. storocí.

Ani slovenský, ani madarizovaný názov nemajú znaky, resp. súcasti, ktoré by poukazovali na pôvod dediny. Jej zemepisná poloha a obsah správy z roku 1382 vedú k predpokladom, že sídlisko jestvovalo pred 13. storocím, prípadne ho založili osadníci v prvej polovici 14. storocia.

Železník zostal majetkovou súcastou panstva Chmelov aj v 15.-16. storocí. V druhej polovici 15. a v 16. storocí patril najmä Šóšovcom a Šemšeiovcom.

Tunajšie sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené danou královi od 25 portov, takže Železník bol stredne velkou dedinou. Neskôr sa väcšina sedliakov odstahovala alebo stratila užívané pozemky a upadla medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanili od 6, 4,5, resp. 3,5 porty, pricom v roku 1567 dve domácnosti hospodárili na celých a osem na polovicných usadlostiach. V tých rokoch boli 2, 6, resp. žiadna želiarska domácnost. Sídlisko malo v roku 1600 desat obývaných poddanských domov.

Po úbytku sedliackych domácností v druhej polovici 15. a v 16. storocí klesal aj pocet obývaných domov. Koncom 16. storocia bol Železník malou dedinou s poddanským obyvatelstvom.

Prof. PhDr. Ferdinand Ulicný, DrSc.

Dejiny osídlenia Šariša

Košice 1990

Mapa Rakúsko - Uhorskej monarchie

Z vlastivedného slovníka

Obec Železník sa prvýkrát spomína v roku 1382 pod názvom Vasaspathak. Od roku 1427 sa opisuje ako Vaspathak, po roku 1773 Železník a až od roku 1786 Železník. Patril drienovským Abovcom. Zemepánmi tu boli Samosyovci, Széchyovci a Szirmayovci. V 19. storočí Semseyovci a Ferenczyovci.

Dedina sa rozprestiera na južnom okraji Nízkych Beskýd v doline Tople v nad­morskej výške 170-400 m. Má rozlohu 583 ha. V severnej časti až rovinatý.

Podľa záznamu v roku 1787 obec mala 30 domov a 225 obyvateľov. V roku 1828 34 domov a 277 obyvateľov. Ľudia sa zaoberali prevážne poľnohospodárstvom a tkáčstvom. Poľnohospodársky charakter si obec zachovala dodnes. Druhá časť obyvateľov pracuje v priemysle v blízkych i vzdialenejších mestách.

Spočiatku sme patrili pod Šarišskú župu. Neskôr sme boli okres Giraltovce, kraj Prešov. Od roku 1960 patríme pod okres Bardejov, kraj Východoslovenský.

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III.; pripravil Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. 1978, VEDA, Vydavateľstvo SAV Bratislava



Rakúsko-Uhorská mapa zobrazujúca oblasť od Prešova (Eperjes) k Bardejovu (Bártea) a povodie rieky Tople (Toply) pri ktorej sa nachádza naša dedina Železník (Vaspataka - železný potok).

Z rozprávania našich predkov

(Povesť, pravda?)

Obec Železník - sa nazýva podľa potoka Železníček, ktorý tečie okolo Brejových a materskej škôlky, cez obec.

Vraj už za čias Rimanov na Slovensku - vozili rímski vojaci v kočiaroch pod plachtami nielen opál zo Slánskych hôr, ale aj zeminu, ktorá obsahovala železo, do dolných zemí.

Na "Babej hure" bol drevený hrad. V obci sa nachádzalo pánske sídlo na kopčeku (pravdepodobne v terajšej Pankuchovej záhrade). Oproti bol cintorín s drevenou zvonicou, ktorá slúžila miestnym osadníkom ako miesto aj pri obradoch, pohreboch, v nebezpečných rokoch moru, vojen, búrok, bo­ lo to aj miesto sobášov, krstov. Táto správa pochádza z ústneho podania 92-ročného muža, ktoré mu vyrozprával jeho dedo zo zápisu (maďarskej reči) u maďarského panovníka Kerveleszyho.

Obyvatelia obce sa venovali už pradávno poľnohospodárskej výrobe, výrobe železného a dreveného náradia pre práce v poľnohospodárstve. Svedčili o tom nie tak dávno dvaja výborní kováči, potomkovia (Kovaľ - mal vyhňu pri potoku oproti Bakaľarovmu pozemku (Kovaľovmu), kde je teraz dvor a vrátnica Jurišovcov.) Druhý bol známy Róm Karoľ Sivák, potomok slávnych kováčov našej obce. Vyrábali aj železné obruče na sudy na kapustu, vino, zrno, a pod. Týmito prácami našich kováčov sme sa stali známymi v celom okolí. Môžeme byť hrdí na nich a ich prácu.

No čo je na tom pravdivé a čo nie je ťažko povedať. Myslím si, že ak sa budeme viac zaujímať o tento problém, prídeme na určité konkrétne veci. Prosím ľudí, ktorí vedia viac o našej minulosti, aby svoje informácie podali ďalej. Poslúžia našim potomkom pri presnejších údajoch o našej obci.

Mgr. Božena Jurišová učiteľka ZŠ Giraltovce

back

 
mperzel@zoznam.sk english deutsch slovensky